Interview s učiteľmi č. 3 - Mgr. art. Lucia Špáková

Každý, kto chce spoznať našu SZUŠ by mal najprv spoznať ľudí, ktorí ju robia školou akou je. Pripravili sme si pre vás rubriku Interview s učiteľmi, v ktorej sa môžete dozvedieť čo-to o tých, ktorí sú k vám najbližšie, o našich učiteľoch. Budú čeliť, otázkam rôzneho charakteru od zisťovania tých najbežnejších preferencií až po otázky na zamyslenie. Ak ste zvedaví na ich odpovede, neváhajte a čítajte ďalej.

Vitajte pri rozhovore s pani učiteľkou Luciou Špákovou.

Obľúbená farba?
Neviem si vybrať. Kúpila som si hrnčeky všetkých farieb a kávu pijem z takého, na aký mám náladu 🙂

Kniha alebo film?
Kniha pre informácie a ako podnet na rozmýšľanie, film pre oddych. Z kníh sa ale snažím čerpať
informácie a úvahy, ktorým sa chcem venovať dlhšie. Aj film môže byť zdrojom zaujímavých úvah, celý ten proces ale prebehne rýchlejšie.

Mesto alebo dedina?
Ruch mesta je pre mňa veľmi inšpiratívny. Všetok ten pohyb, akcia, zvuky, vône, odrazy svetla, splete
električkových káblov nad hlavou, historické budovy pomiešané s tými nedávno postavenými a
mnoho ďalšieho. Prostredie dediny a krajiny mi však dopĺňa pokoj a energiu. Ak by som to mala
vysvetliť v tvorivom kontexte, povedala by som, že mesto mi dáva inšpiráciu a dedina mi dáva priestor tvoriť.

Si plánovač alebo improvizátor?
Mám rada plány. Všimla som si, že ak si dobre naplánujem čo mám robiť, nemusím myslieť na všetko
čo mám stihnúť a dovolím si byť kreatívnejšia v tom, ako k plneniu týchto úloh pristupujem.

Obľúbená kniha?
Obávam sa, že toto je pre mňa rovnako náročný výber ako keď som mala vybrať obľúbenú farbu.
Mám ale obľúbený časopis 🙂 volá sa Designum, vychádza každé tri mesiace a stále prináša najnovše
udalosti z oblasti dizajnu a umenia na Slovensku.

Čo je najbláznivejšia vec akú si urobila?
Ak mám zostať v profesii, tak na pravej nohe mám tetovanie, ktorého návrh urobil môj žiak Danielko.

Máš nejakú zbierku? Čo zbieraš?
Zbieram fotoaparáty. Digitálne, analógové, staré, nové, funkčné, nefunkčné a všeliaké iné.
Samozrejme ale preferujem tie, ktoré fungujú 🙂

Čo by o tebe mali ľudia vedieť?
Nie je pre mňa prirodzené byť stredobodom pozornosti. Pri deťoch mi to ale nejako zázračne
neprekáža.

Prekonala si niečo, na čo si hrdá?
Dargov v extrémnej snehovej kalamite 😀

Čo ťa naposledy dojalo?
Pozerala som záznam z performance Maríny Abramovic v MOMA galérii v NY s názvom “A minute of
silence”, kedy s každým návštevníkom zdieľala minptu ticha. Bolo to pre mňa veľmi hlboké a
výpovedné a zároveň to bola krásna ilustrácia toho, že aj v tichu sa dajú viesť dialógy.

Aký je tvoj umelecký sen? Už sa ti taký sen naplnil?
Mojím umeleckým / dizajnérskym snom bol realizovaný projekt. Myslím, že môžem povedať, že tento
sen sa mi už splnil. Mojím ďalším snom je teda kniha, ktorej téma a obsah mi budú blízke a celkový
vizuál bude mojou prácou. So mojou dizajnérskou slobodou a s dôverou autora voči mojej tvorbe.

Kto je tvoj umelecký vzor?
Nemyslím si, že mám len jeden umelecký vzor. Obdivujem však prácu ale aj prístup ilustrátora
Christopha Niemanna. Jeho tvorba mi zakaždým dokáže pripomenúť, že inšpirácia je všade naokolo.
(svoju tvorbu zverejňuje aj na instagramovom profile @abstractsunday a veľmi pekne bol predstavený
aj v dokumente zo série Abstract)

Keby si mohol byť autorom, ktoréhokoľvek už vytvoreného diela, ktoré by to bolo?
Rada by som bola autorom nejakého z avantgardných výtvarných diel. Je mi totižto veľmi symatická
predstava úvah v štýle avantgardy. Priznám sa, že si ani neviem vybrať ktorej konkrétne. Láka ma skôr
predstava toho, že objavujem nové princípy v umení. V dnešnej dobe sú nám v podstate všetky
princípy známe (a tie, ktoré nie sú, si vieme dohľadať na internete). Muselo byť zaujímavé tieto
princípy objavovať, definovať a diskutovať o nich a možno dokonca za nich musieť aj bojovať.

Čo ťa naučil život učiteľa na kolesách?
Že moje malé auto sa niekedy premení na veľkú dodávku, že výkresy vedia lietať a že slovné spojenie
“kotúľajúce sa farbičky” naberá úplne iný rozmer.

Najkrajší pracovný zážitok?
Veľké, neprehľadné a úprimné skupinové objatia po prázdninách alebo niekedy aj bez toho, aby
nejaké prázdniny boli. Veď niekedy môže byť aj týždeň dlhá doba 🙂

Aj keď sa tvoj žiak nestane slávnym umelcom. V čom vidíš prínos svojej práce do jeho života?
Ja osobne sa snažím svojim deťom vysvetliť, že pri výtvarnej tvorbe sa ich práca nemusí páčiť
každému. Je dôležité, aby to vedeli. Keď to vedia, tak to, že niekomu sa ich obrázok nepáči (v zmysle,
že napríklad nie je označený za najkrajší) neuberá na kvalite tomu, čo vytvorili. Snažím sa im stále
pripomínať, že umenie je subjektívne a že najdôležitejšie je to, čo si o svojej práci myslia oni ako
autori. A samozrejme, či do toho dali maximum.

Ďakujeme Lucka!